Lze najít pro urban exploring oporu v sociologické teorii? Terézia Šimová, autorka diplomové práce Urban exploration v postmoderní metropoli, ji podle vlastních slov našla. Konkrétně v konceptu flâneura (rozšířeného o koncept městského archeologa) z díla filozofa Waltera Benjamina.
Nejprve je ale třeba si vyjasnit princip urbexu. Podle Terézie Šimové je to “spôsob prežívania/skúsenosti, spôsob, ako vnímať a z akého uhlu pohľadu nazerať na mesto. Ústredným bodom tohto spôsobu prežívania (post)moderného mestského prostredia je akt pozorovania, prechádzanie (sa) mestom, podrobné a hlboké pozorovanie a hľadanie jeho skrytých a nepovšimnutých aspektov, objavovanie a skúmanie jeho funkcií, ktoré priťahujú pozornosť (urban explorerov). Táto základná charakteristika hľadania a pozorovania evokuje postoj flâneura, postavy typickej pre mestské prostredie.”
S flâneurem totiž podle autorky sdílí urban explorer specifický prožitek města. “Pojem flâneur má pôvod vo francúzskom slovese flâner, čo doslova znamená zaháľať, leňošiť, zabíjať čas, ísť naprázdno… Alebo, ako je zvyčajne výstižne prekladané do angličtiny, to stroll, čiže voľne sa prechádzať, promenádovať sa či túlať sa. Keith Tester popisuje flâneurismus nielen ako akt túlania/potulovania sa, ale taktiež (čo je veľmi dôležité si uvedomiť) aj ako akt pozerania sa/hľadania či stalkovanie (Tester 1994: 1).”
Současné požadavky, výzvy a tlak městského prostředí jsou však odlišně od těch z konce 19. století, kam lze flâneura situovat. Naskytují se však pro jeho současníky jiné, možná extrémnější výzvy, všímá si autorka. Není to postava, která by byla v souladu s duchem komerce a obchodu, spíše se vydává proti proudu času, konzumu a racionálnímu pořádku, který platí nejen pro prostor, ale i pro volný čas.
Vypovídající jsou z tohoto pohledu slova urban explorera s přezdívkou Soho42, která podtrhují teze uvedené ve zmíněné diplomové práci:
“Priťahuje ma ten kontrast, mám totiž veľmi rád, keď vo vnútri budov rastú rastliny. Je tam nejaká kancelária a je celá zarastená, papradím zarastený stôl, toto je pre mňa veľmi estetické. A priemyselné stavby, parné stroje v nich, priemyselné vilky, to je niečo úžasné.“ (Soho42)
Mimo jiné i na základě tohoto popisu tak Terézie Šimova dospívá k následujícímu shrnutí prožitku nacházení a odhalování městských ruin: “Stávajú sa pre urbexerov a urbexerky miestom, kde je myseľ v pokoji, chránená pred dotieravosťou (post)moderného života. Je to miesto, kde má prírodný svet relatívnu slobodu, miesto, kde sa stretáva ľudský úspech a účinky prírodného sveta. Je to miesto, ktoré nie je pod nikoho aktívnou kontrolou, je nezasiahnuté reklamou, postavené mimo veľkých davov a nadmernej stimulácie metropoly. Je to vonkajší priestor, ktoré sa vzadlo kontroly, čo umožňuje to, že toto fyzické miesto slúži ako prostredie pre vnútorný život.”
Ještě mnohem více se ale o estetice městského úpadku dozvíte 19.1. od 19 hodin v Prámu na tematickém večeru Fresh Eye s názvem Obraz versus Ruin Porn.
